
	################################
	# ZX-Screen viever verzia 1.04 #
	################################

Vseobecne
=========

 ZX-screen viewer je zobrazovac obrazkov ulozenych v specialnom formate
 grafickej obrazovky pocitaca ZX-Spectrum. Tento format sa jednoducho nazyva
 "6912", pretoze prave 6912 bajtov ma oblast pameti, v ktorej sa nachadza
 uzitocna informacia pre zobrazovanie obrazku, a format suboru "6912"
 znamena to, ze v tomto subore je ulozeny obsah tejto pameti.

 Avsak program umoznuje prezerat aj obrazky ulozene v dlhsich suboroch.
 Ak zadate offset, program nacita zo suboru 6912 bajtov az od pozicie danej
 zadanym offsetom. Je to uzitocne vtedy ak mate obrazok nie ako obycajny subor
 dlhy 6912 bajtov, ale vo formate nejakeho ZX emulatora, ktory si na zaciatok
 a na koniec suboru prilepuje nejake info-bajty.

 6912 bajtovy obrazok sa sklada z dvoch casti: pixelovej a atributovej.
 Prva, pixelova cast je dlha 6144 bajtov, je to monochromaticka bitmapa
 obrazku, cosi podobne ako dvojfarebne subory *.bmp, druha cast, dlha 768
 bajtov, to je cast atributova a urcuje ake farby budu mat bodky z bitmapy.

 V pripade ak je zobrazovany subor kratsi, alebo pri jeho citani sa narazi
 na jeho koniec skorej ako offset+6912, potom sa pixelova cast doplni nulami
 [cista plocha] a atributova cast sa doplni tak, aby to predstavovalo cierne
 pismo na bielom podklade (hodnota atributov = #38 (paper=7,ink=0)).

 Pri monochromatickom rezime zobrazovania obrazok vyzera tak, ako na skutocnom
 monochromatickom alebo ciernobielom televizore. Hodnoty R,G,B daneho bodu
 vtedy predstavuju trojbitove cislo ktore svojou hodnotou priamo urcuje jas
 daneho bodu.

 Vo formate 6912 nie je nikde ulozena ziadna informacia ktora by hovorila o
 tom, aku farbu ma mat okolie obrazku - border. Preto si uzivatel programu
 moze tento border nastavit tak, ako mu to k danemu obrazku najviac pasuje.
 Program na zaciatku automaticky nastavi taku farbu borderu, v akej farbe je
 najviac bodov, ktore sa dotykaju borderu.

 Vsetky zobrazovane odtiene farieb na obrazku (normalne aj so zvysenym jasom),
 ako i nastavena farba borderu presne zodpovedaju odtienom na ZX-Spektre.

 Vo formate 6912 sa tiez nenachadza absolutne ziadna informacia, ktora by ho
 nejak identifikovala alebo nejak inak urcovala ci je to obrazok alebo nejaky
 iny subor, ktory ma nahodou dlzku 6912 bajtov. Mozete si preto spravit taky
 experiment - vezmite si daky archivny subor [*.arj,*.zip,*.rar...] a podhodte
 ho tomuto vieweru. To co uvidite bude velmi zaujimave.... Ten archivny subor
 preto, lebo v archivnom subore su data obycajne skoprimovane a to sposobuje
 ze v tomto subore su totalne vseliake bajty a je mala pravepodobnost, ze by
 sa vyskytlo viac rovnakych bajtov za sebou alebo ze by sa pravidelne
 opakovali dake skupiny bajtov, ako tomu zvycajne byva pri nekomprimovanych
 obrazkoch.

Syntax parametrov v prikazovom riadku
=====================================

 Spustenie programu bez parametrov vypise kratky oznam o vypise pomoci.
 Spustenie programu z prepinacom -? alebo /? vypise strucnu pomoc o syntaxi.
 A teraz si syntax preberme podrobne:

	zxsview argument1 argument2 argument3 ...

 Argument moze byt specifikacia suborov, alebo prepinac.

 Specifikacia suborov je [Disk:][Cesta]MenoSuboru, pricom v mene suboru mozu
 byt znaky hviezdicka a otaznik. Zobrazovat sa potom postupne budu vsetky
 subory, ktore vyhovuju danej specifikacii.

 Prepinace mozu zacinat znakom - alebo / (podla toho ako sa vam to paci viac).
 Za tymto znakom nasleduje jedno pismeno - prikaz prepinaca a potom za tymto
 prikazom prepinaca moze nasledovat parameter prepinaca.
 Prepinaci znak (- alebo /), prikaz prepinaca a parameter prepinaca
 musia ist bezprostredne za sebou a nesmu byt oddelene od seba medzerou.

 Ak je pismeno prepinaca jedno z A,C,H,I,F,B potom vyznam prepinaca je
 zapnutie/vypnutie funkcie zhodnej ako ovladacie klavesy. Parametre v tom
 pripade mozu byt 0 (vypnutie) 1 (zapnutie) alebo nic (prepnutie) funkcie.

 Ak je pismeno prepinaca O potom prepinac specifikuje offset, t.j. kolko
 bajtov v od zaciatku sa ma preskocit pri citani obrazku z dalsich suborov.
 Offset sa moze zadat dekadicky aj hexadecimalne. Hexadecimalne zadane cislo
 musi zacinat znakom '#' [ako obvykle], alebo znakmi '0x' [notacia jazyka C].
 Samotny prepinac -O alebo /O bez specifikacie cisla znamena zrusenie offsetu
 pre nasledujuce subory (offset bude nulovy a subor sa bude citat od zaciatku).

 Vsetky prepinace a mena suborov su case insensitive, to znamena ze sa v nich
 nerozlisuju velke a male pismena.

Ovladacie klavesy
=================

 Po spusteni, skontrolovani parametrov a prepnuti do grafickeho modu
 mozete pouzit tieto klavesy:

 Riadenie programu vseobecne:
  ENTER ... zobrazenie dalsieho obrazku (*)
  ESC ..... ukoncenie programu (*)
  F1 ...... zobraz pomocnu stranu (*)
  H ....... zapni/vypni pomocne riadky

 Riadenie zobrazovania farieb:
  0-7 ... nastavenie farby borderu
  A ... zapnutie/vypnutie emulacie atributov vseobecne
  C ... farebny/monochromaticky rezim zobrazovania
  I ... normalne/inverzne zobrazovanie farieb
  B ... zapnutie/vypnutie emulacie zvyseneho jasu
  F ... zapnutie/vypnutie emulacie blikania

 Klavesy oznacene hviezdickou (*) mozno pouzit aj pocas vykreslovania
 obrazku na obrazovku (keby ste nahodou mali hodne naponahlo).
 Zobrazovanie pri vypnutej emulacii atributov prebieha tak isto, ako keby
 atributy mali hodnoty #38 (paper=7, ink=bright=flash=0).

Pomocne riadky
==============

 Hore nad obrazkom a dole pod obrazkom su zobrazovane dva pomocne riadky,
 v ktorych su rozne uzitocne informacie. V hornom riadku sa zobrazuje
 meno suboru (bez disku a cesty) ktory je prave zobrazovany. Ak jeho
 citanie malo nenulovy offset, je zobrazeny aj offset (o:XYZ).
 Ak sa zo suboru nepodarilo nacitat celych 6912 bajtov, je zobrazeny
 aj skutocny pocet nacitanych bajtov (r:XYZ). No a na konci po napise
 F1=HELP je pozicia - poradove cislo daneho suboru voci celkovemu poctu
 suborov, ktore su pripravene na zobrazenie.

 V dolnom informacnom riadku su zobrazene stavy jednotlivych
 prepinacov A,F,B,C a I. Tieto stavy mozete menit prislusnymi klavesami.
